Posolstvo prednášky v jednoduchosti spočívalo v uvedení základných poznatkov toho, aké chyby robia ľudia pri každodennom spracovávaní informácií. Prostredníctvom predstavenia rôznych argumentačných faulov alebo a iných psychologických dogiem poskytli prednášajúci široký obraz toho, prečo je pre nás ľudí prirodzené robiť chybné úsudky. Prednášku som považoval za veľmi komplexnú a pochopiteľne vysvetlenú a pozmenil by som v nej len pár maličkostí.
Veci ktoré by som na prednáške zmenil:
V preberanom obsahu mi mierne chýbalo venovať sa tomu, čo vlastne môžeme považovať za pravdu. Spomenuté bolo len to, že „nie každého názor je pravdivý, len preto, že je to ich názor“, no mne ako sledovateľovi nie sú úplne jasné meratele objektívnej pravdy. Poprípade, ako vieme hodiť názory, ktoré si odporujú, no oba sú založené na nejakých pravdivých premisách.
Zároveň mi v prednáške celkom chýbalo dovysvetlenie spoločenského kontextu. Tým myslím, prečo máme v spoločnosti tak veľa ľudí, ktorí veria dezinformáciám? Kedy to začalo? Prečo svoje názory odmietajú meniť? A kto sú vlastne tí ľudia? V rámci prezentácie vysvetlili jedine, ako sa možno s takýmito ľuďmi baviť. Rozmýšľanie takýchto jednotlivcov je omnoho komplexnejšia a myslím si, že si zaslúži viac pozornosti.
Na záver by som spomenul ešte malý postreh, ktorý ma v prednáške trošku rozrušil. Keď prednášajúci ukazovali alternatívne zdroje, cez ktoré možno overiť informácie, ako prvé prízvukovali využitie google. Z môjho pohľadu je toto veľmi rizikový nástroj, vzhľadom na to, že je celkom vysoko pravdepodobné, že pokiaľ znenie istej misinformácie zadám do vyhľadávania, asi mi algoritmus nájde presne také zdroje, ktoré moje videnie sveta podporujú. Uvedomujem si, že prednášajúci to asi nemyslel zle, no minimálne to jasne nevysvetlil. Na druhú stranu musím oceniť množstvo iných zdrojov, ktoré boli uvedené. Pre úplnú dokonalosť by ale asi bolo vhodné vysvetliť, čomu sa dané portáli venujú a na čo ktorý počas overovania využiť.
(Text je mierne upravená autocitácia z 6.11.2022)