Ema je malé dievča, ktoré navštevuje prvú triedu. Maminka Emu so svojím partnerom neplánovala, v tom čase si už nerozumeli a chystali rozchod. Ema však nebola nechceným dieťaťom, no v tom čase maminka zažívala ťažké obdobia.
Ema zažívala úzkosti pred odchodom do školy, plakávala a cítila sa v prostredí školy neisto, mala úzkosti a nočné mory.
Prišlo mi mimoriadne nezodpovedné a zaslepené, ako v tomto prípade škola reagovala. Mala by byť iniciátorom v snahe vyriešiť problém šikany, a nie ho zapierať hlavne v takomto prípade, kedy sa jedná o tak malé deti. Keď maminka Emy nahlásila, že by mohol byť v triede nejaký problém, myslím, že najprv by sa mala porozprávať s triednou učiteľkou, ktorá triedny kolektív vedie a má ho zmapovaný (nehovoriac o tom, že ako triedna učiteľka by si mala všímať aj správanie detí atmosféru/dynamiku triedy, aby mohla prípadne podobnú situáciu zachytiť). Po rozhovore s triednou učiteľkou by bolo vhodné, keby sa zapojila aj školská psychologička, ktorá by s kolektívom mohla pracovať a pokúsiť sa zistiť, čo je zdrojom konfliktov. Maminka Emy spomenula škole, že Ema chodí k terapeutke, ktorá môže potvrdiť, že sa v škole niečo závažnejšie deje. Na takúto informáciu si škola nemôže dovoliť nejednať. Do procesu by sa mohla zapojiť prípadne s pár konzultáciami aj terapeutka Emy, ktorá by popísala možno v rozhovore so školskou psychologičkou, čo by mohli byť prípadné zdroje problémov, a na čo sa treba zamerať, samozrejme s rešpektom súkromia Emy. Myslím, že je dôležité hlavne pri takto malých deťoch, aby o tom čo sa deje vedeli rodičia/príp. aby zistili, čo sa v triede deje od svojich detí. V ideálnom prípade by mali byť pedagógovia a školský zbor iniciátormi k tomu, aby sa niečo menilo k lepšiemu a teda poskytnúť pomoc pri pracovaní s triedou a hľadania riešenia. Bez povšimnutia a ignorovania situácie sa šikana môže ťahať v triedach dlhé roky a v takom prípade si stojím za tým, že škola takéto správanie nepriamo podporuje, keďže škola by sa mala snažiť vytvoriť deťom bezpečný priestor.