Vybrala som si k tomuto príbehu behaviorálnu teóriu.
Myslím, že časťou problému u Pavla je typ prostredia a výchovy, v ktorom vyrastá. Od otca sa naučil pozorovaním, že ak je s niečím nespokojný, alebo sa hnevá a je frustrovaný, cesta akou to vyjadriť je - deštruktívna, teda zničiť, nakričať, ublížiť. Keďže otca vidí veľmi málo, jeho obraz o otcovi za zakladá asi najmä na skúsenostiach, v ktorých otec preukazoval "pevnú ruku výchovy", to môže byť veľmi nešťastné hlavne keď Pavel v otcovi vidí vzor, alebo k nemu vzhliada - otec mu dáva pocítiť, že je nedostatočný a že s ním nie je spokojný, čo môže Pavla veľmi frustrovať a znižovať jeho sebavedomie. Myslím, že si Pavel týmto v niečom aj kompenzuje nedostatočnú pozornosť zo strany otca a zároveň "predpojatý" pohľad matky, ktorá si s ním nevie rady.