Ústava ČSR z roku 1920
Premýšľam o troch rôznych otázkach, a okruhoch záujmu, vyplývajúc z ústavy ČSR. 1. Aké bolo postavenie Podkarpatskej Rusi na základe ústavy? 2. Ako vznikala ústava? Kto za ňou stál? (asi najviac relevantná) 3. Rozsah jazykového práva vtedy a teraz.
Ako vznikla ústava, a kto za ňou stál?
Ústava z roku 1920 je celistvejšia a terminologicky presnejšia verzia jej dočasnej formy z 1918, ktorá bola vytvorená z dôvodov okamžitej potreby pre vznik republiky. Ako sa píše v úvode, bola prijatá 29. februára 1920 Revolučným národným zhromaždením - to vzniklo rozšírením Národného výboru berúc do úvahy posledné voľby.
Výrazná inšpirácia pre vznik ústavnej listiny pochádza z americkej ústavy (1787), podľa ktorej vzoru vznikla celá preambula (sú takmer identické), postavenie prezidenta zas nachádza podobnosť u francúzskej (1875), a katalóg občianskych práv u rakúskej ústavy (1867).
Vychádzajúc z týchto informácií by som ďalšie skúmanie prameňa smerovala k tomu, kto vlastne bol členom Národného zhromaždenia, či sa pokúsiť dopátrať ako sa o ústave hlasovalo. Poprípade sa pozrieť na podobenstvá s ostatnými ústavami. Skromne ale zhodnotím, že mi to príde viac ako právno-interpretačná záležitosť, než historiografická, a tiež, pri pomyslení na čítanie francúzskej ústavy v originále zažívam nekonečný pocit útoku na moju osobnú integritu.
Vymedzenie výskumnej témy:
- Kedy bola prijatá ústava?
- Ako sa líšila od jej pôvodnej verzie?
- Kto za ňu hlasoval?
- Kto hlasoval proti?
- Kto ju zostavoval?
- Kto sú presne všetky mená vypísané na konci ústavy
Vedľajšie otázky:
- Existuje kritika ústavy, respektíve ak áno, čo hovorí?
- Existujú prepisy z pojednávaní?
- Vyjadrenie Masaryka k ústave?
- Úloha Švehly, a iných konkrétnych politikov pri vzniku ústavy?
Zaujímali by ma rozdiely medzi Ústavou ČSR z roku 1920 a Ústavou ČSR z roku 1948.
Co jsem se dočetla a co mě zaujalo je, že Ústava z roku 1948 vzešla v platnost i přesto, že ji tehdejší prezident, Edward Beneš, nepodepsal. A tato Ústava samozřejmě "hrála do karet" komunistům. Také je zajímavé, že v Ústavě z roku 1920 jsou obyvatelé republiky nazýváni "Československým národem", zatímco v Ústavě z roku 1948 "Československým lidem", což podle mě trošku snížilo status jakým byli lidé vnímáni, že předtím se všichni brali jako jeden národ a v 1948 už byli označování jako lid, jako lidé podřazení tvůrcům Ústavy. Jakoby to byl náznak toho, že práva lidí budou omezena.
Zaujalo mě, že v roce 1920 mohli občané volit od 21 či 26 let, což mi přijde mnohem více rozumné, když to porovnám s dnešní dobou, kdy můžeme volit od 18 let a mnozí z našich vrstevníků si ještě nemusí plně uvědomovat následky svých rozhodnutí. Tak by mě zajímalo, kdy se tato věková hranice snížila a co k tomu vedlo?
Dočítala som sa, že veková hranica bola znížená na 18 rokov pred voľbami do Ústavodarného národného zhromaždenia v roku 1946.
Hodnotenie rozumnosti - alebo podľa môjho skromného názoru, skôr silnej patologickej nerozumnosti - kroku zvýšenia vekovej hranice pre aktívne volebné právo v súčasnej dobe, by som pravdepodobne nechala bokom, no v súvislosti s otázkou, prečo tomu bolo tak, a kedy, sa mi podarilo dopátrať k informáciám, že tak došlo v zákone č. 28/1964 Sb. Z 21. februára 1946, ktorý pojednával o úpravách stálych voličských zoznamov. Tu práve objavilo zníženie vekového cenzu aktívneho práva na 18 rokov, no na druhej strane sa aktívne právo obmedzilo len pre občanov českej, slovenskej a inej slovanskej národnosti. Došlo k tomu v súvislosti s prípravou volieb do Ústavodarného zhromaždenia a bolo vydané cez dočasné národné zhromaždenie. Zákon bol neskôr uvedený aj ako ústavný – išlo o ústavný zákon č. 65/1946 Sb. o Ústavodarnom Národnom zhromaždení.
Zdroj: OROSZ, L. a kol.: Volebné právo Košice: UPJŠ, 2015.
Národné identity
- československá identita alebo česká a slovenská?
- národnostné zloženie – československý národ
-
- (Podkarpatská Rus)
- (Nemci)
- (Maďari)
- situácia Slovenska, rozdielna povaha Čechov a Slovákov?
-
- výsledky volieb
- východzia situácia Slovákov a Čechov
- stav školstva, vzdelanie, sociálna situácia
- náboženská povaha ČSR
- reprezentácia v parlamente (percentuálne zastúpenie)
Národné pocity
- národné sebavnímanie Slovákov
-
- menenie autonómie a rozdelenie počas prvej republiky
- Centralizmus a unitarizmus
POROVNANIE ústav
- národ/lid – vyjadrenie poddanosti?
- ruská ustáva porovnanie 1948
- československá z 1948, 1960
- ústava U.S.A., francúzska, rakúska – inšpirácie pre 1920
Volebné právo (?)
- vekový cenzus
- volebné právo žien
Pokiaľ sa teda plánujeme zamerať v našom hypotetickom výskume na národnosť v kontexte prvej republiky, prišlo by mi zaujímavé pozrieť sa na podobnosti ústavy ČSR z 1920 s cudzokrajnými, ktoré mohli mať vplyv na jej vytvorenie.
Ako ďalšie pramene teda prinášam:
Ústava spojených štátov, Deklarácia nezávislosti Spojených štátov a Listinu práv (USA)
https://www.archives.gov/founding-docs
Deklarácia práv človeka a občana z 1789
https://www.wdl.org/en/item/14430/
Ústava tretej francúzskej republiky
https://www.persee.fr/collection/arcpa
(Inak možno užitočným ďalším prameňom by bolo nájsť definíciu národa, resp. národnosti, ktorú používali pre prvé sčítanie ľudu v ČSR)
Děkuji. Komparativní přístup by byl určitě zajímavý, prameny považuji za dobře zvolené.
K tématu národní identity posílám jednu kapitolu z knihy Benedicta Andersona Představy společenství (vypadla mi ve skenu jedna stránka, kniha je ale celkem dostupná v knihovnách, tak si, prosím, případně doplňte, pokud by se vám zdálo, že je to nesrozumitelné).
Pokud byste se chtěli věnovat volebnímu právu, jak naznačujete v diskuzi, můžete se inspirovat na výstavě Národního muzea k volebnímu právu žen. https://www.nm.cz/poradame/vystavy/vlastnim-hlasem
Pri výskume národnosti v prvej republike by sa mohli zísť štatistické údaje o obyvateľoch Československa získané sčítaním ľudu.
Pramene:
Sčítaní lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921. 1. díl
http://digitalna.kniznica.info/zoom/67061/view?page=1&p=separate&tool=info&view=0,0,3187,4359
V rámci Slovenska prebehlo sčítanie ľudu aj v roku 1919.
Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919
https://search.mlp.cz/cz/titul/soznam-miest-na-slovensku-dla-popisu-ludu-z-roku-1919/85406/
Pokud bychom se chtěli zaměřit na vztahy mezi Čechy a Slováky kolem roku 1920, tak přináším dva prameny.
https://obalky.kosmas.cz/ArticleFiles/176766/auto_preview.pdf/FILE/Cesi-a-slovaci-ve-20.-stoleti_Ukazka.pdf
http://www.digitalniknihovna.cz/knav/view/uuid:705e4068-883e-4672-9239-f09e435a7218?page=uuid:accb408e-9996-4869-bf9f-bd7de492f335&fulltext=%C4%8Desk%C3%BD%20lid
Knihu profesora Rychlíka považují spíše za sekundární literaturu k tématu. Článek z časopisu o přírodě (vlastivědě) mi ale přijde jako velmi zajímavý pramen. Chápu dobře, že byste zkoumala, jak se národnostní otázka projevovala ve vztahu k přírodě a krajině?
Oba prameny jsou určitě relevantní ke zvolené badatelské otázce. Mám jen doplňující otázku: co přesně bysta ve statistických údajích hledala? Na co byste se při analýze soustředila. Děkuji.