V prvom rade by som rada ocenila, že sa kolega Chlád prebral touto knihou, pretože už z jeho popisu je jasné, že to bola náročná misia. Tiež je ale cítiť, že ho to zaujalo a mal motiváciu knihou prejsť. To sa odráža aj v záverečnom doporučení.
Vybrala som si túto recenziu špecificky kvôli Karen Horneyovej, ktorej teória ma zaujala v kurze Teórie osobnosti. Po prečítaní recenzie som ešte viac naklonená tomu si jej myšlienky priblížiť viac. Čo mi recenzia priniesla je ďalší dieľ do pocitovej mozaiky, že rôzne psychoterapeutické smery a teórie osobnosti popisujú podobné fenomény v našich životoch z rôznych úhľov pohľadu, pretože som v tom veľmi cítila napríklad koncepty z PCA. Zaujímala by ma diskusia o tom, v čom cítime v týchto smeroch rozdiely, čím je pre nás práve ten a nie iný smer alebo konceptualizácia tá, ktorej sa prikloníme.
Ďakujem, že si k tomu pristúpil autenticky a myslím, že aj osobne.
Recenziu od kolegyne Podrápskej som si vybrala ako druhú najmä preto, že som ju tu nečakala. Neprekvapilo ma množstvo Rogersa alebo Fromma, ale Berne ma prekvapil. A tiež preto, že som knihu raz rozčítala a nikdy nedokončila. Chcela som vidieť či k tomu po recenzii budem motivovaná alebo nie.
Oceňujem úprimnú recenziu aj s oslovením ťažko predstaviteľných scenárov a genderových stereotypov.
Predstavujem si, že v dobe vydania knihy hra v rámci psychiatrie nemusela byť úplne etablovaným nástrojom. S touto myšlienkou mi, aspoň na základe recenzie, príde kniha celkom odvážna.
Celkovo mám z recenzie pocit, že názor nechala kolegyňa dozrieť. Verím, že Klára je citlivá na otázky stereotypov a napriek tomu sa nedržala len zdôraznenia výtky, ale našla na knihe aj kapitoly, ktoré považuje za prínosné. To zasa považujem za prínosné ja a ďakujem za to.