Metodológia:
Na dosiahnutie stanovených cieľov som zvolil kvantitatívny výskum a náhodný, stratifikovaný, dvojstupňový výber. Na získanie potrebných informácii som zvolil metódu dotazovania. Dotazník bol koncipovaný s použitím poznatkov už skorej realizovaných výskumov zameraných na prechod žiakov medzi vzdelávacími stupňami a na trh práce ( napr. Walterová et al., 2009). Výber jednotlivých škôl na ktorých som aplikoval výskum som získal náhodným výberom zo zoznamu základných škôl na Ministerstve školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky. Výskumný problém predkladaného empirického šetrenia je voľba ďalšej vzdelávacej a profesijnej dráhy českých žiakov základných škôl na konci povinnej školskej dochádzky.
Výber respondentov zahŕňal 70 vybraných škôl a z každej vybranej školy 1 trieda, 9 ročníka o veľkosti od 20 do 25 žiakov. Celkovo sa na výskume zúčastnilo 1173 žiakov z toho 56 % dievčat a 44 % chlapcov. Prvý stupeň výberu som zvolil podľa veľkosti školy ( veľká, stredná, malá), druhý stupeň, podľa označenia triedy (A,B,C...). Z celkového počtu oslovených škôl bolo ochotných spolupracovať a spolupracovalo 78 % z nich.
Dotazníky žiaci vyplňovali on – line v priebehu bežnej výuky v 2 polroku školného roku 2022/2023, pozostáva z 12 otázok, obsahuje tri štandardné časti: Vstupná časť dotazníka ( názov dotazníka, oslovenie respondenta, vysvetlenie cieľa dotazníka, pokyny k vyplňovaniu a poďakovanie), Telo dotazníka (pozostávalo z otázok z ktorých na základe získaných dát bolo možné naplniť stanovené ciele výskumu), Záverečná časť (poďakovanie respondentom za vyplnenie dotazníka a voľný priestor pre prezentovanie názorov, podnetov a postrehov respondentov k problematike výberu ich budúceho vzdelávanie/štúdia). Dotazník bol anonymný čo zaručuje akýkoľvek negatívny dopad výskumu na respondentov, doba na jeho vyplnenie bola cca 20-25 minút.
Získané dáta boli najskôr analyzované za použitia deskriptívnych štatistických postupov. Pri všetkých položiek dotazníka boli zostavené tabuľky s absolútnym počtom a relatívnym počtom vyjadrenými v percentách. V prípade , že to bolo vzhľadom k typu dát vhodné, boli vypočítané charakteristiky polohy – vážený aritmetický priemer, modus a medián. K prehľadnej vizualizácii vzájomného vzťahu vybraných štatistických znakov boli vytvorené kontingenčné tabuľky u ktorých bola prevedená prieskumná analýza za využitia štandardizovaných Personálnych rezíduí. K zisteniu vzťahov medzi premennými bol použitý test nezávislosti chí- kvadrát pre kontingenčnú tabuľku.
Kvantitatívny dizajn môjho výskumu som si zvolil pre jeho objektívnejšie a presnejšie skúmanie reality v porovnaní s kvalitatívnym výskumom ( srov. Skutil & Křováčková , 2007).