Milé kolegyne a kolegovia,

som Ľuba Kobová, vyučujem feministickú teóriu na katedre genderových studií našej fakulty. V svojom krátkom príhovore vás chcem uviesť do toho, ako môžete „čítať“ gender (po slovensky: rod) – a aj priložené texty a nahrávky – ako jednu z dôležitých osí utvárania individuálnych a kolektívnych identít a ich politizácie.

Postupujem tak, že vám ponúkam nasledujúce otázky a predbežné odpovede na ne. Súčasťou každej predbežnej odpovede sú články a videá na spoločné uvažovanie.

1. Čo je gender a prečo dnes nedá toľkým ľuďom spať?

2. Ako feministky prispeli k pochopeniu politiky identity?

3. Prečo zameranie sa na gender pre pochopenie dnešného sveta nestačí?

4. Ako by teda mohla vyzerať feministická politika pre dnešnú dobu?

5. Prečo je feministická politika dôležitá pre premýšľanie o obnove a premene spoločnosti v súvislosti s koronavírovou krízou?

Ja ani Vaša vyučujúca, dr. Markéta Zandlová, neočakávame, že prečítate a pozriete si všetky videá a texty. Zamerajte sa na jednu či dve otázky podľa svojho výberu. (Úloha na vypracovanie je na konci tohto textu.)

Teraz už k navrhovaným odpovediam na jednotlivé otázky a materiálom, ktoré vám odporúčam na preštudovanie pre vaše vlastné zodpovedanie týchto otázok.

1. Čo je gender a prečo dnes nedá toľkým ľuďom spať?

Bežne považujeme gender za znak našej individuálnej identity, odlišný od biologicky daného pohlavia, a teda niečo, čo utvára našu individuálnu subjektivitu. Tento pohľad charakterizuje hlavne feministickú teóriu druhej vlny feminizmu (koniec 60. rokov – 80. roky 20. storočia v západnej Európe a USA).

Dnešný konsenzus sa pohol smerom k systémovému chápaniu genderu. Ide o jeden z organizačných princípov spoločnosti, pomocou ktorého sa spoločnosť konštruuje a reprodukuje – nemá teda jednoduchý referent v nejakom ľudskom tele, ale je abstraktnej povahy. Česká sociologička Hana Havelková v svojom texte o dejinách feminizmu píše, že tento rodový poriadok (česky: genderový řád) pozostáva zo spolupôsobenia štyroch rovín či mechanizmov: „1. Kulturní systém, v němž žijeme, je patriarchální povahy. (...) 2. Tento řád udržují obě pohlaví stejně horlivě. (...) 3. Ze skutečnosti, že kultura je založena jako nadvláda mužů, nějakým způsobem těží všichni muži. (...) 4. Vládci však zároveň vždy na své vládnutí nějak doplácejí.“ (Havelková, 2004, pp. 178 - 179)

Ako vidíte, genderový poriadok sa týka mocenských vzťahov v spoločnosti, primárne vzťahov medzi mužmi a ženami. Ale nielen, gender označuje mocenské vzťahy – to znamená, že pomocou hovorenia o žensko-mužských vzťahoch môžeme hovoriť aj o iných sociálnych a politických vzťahoch nadvlády či hierarchických vzťahoch. (Výborne o tom píše americká historička Joan Wallach Scott - Scott, 1986/1999, resp. v slovenčine Scott, 2007.)

Často dochádza k tomu, že politické poriadky, ktoré chcú ustanovovať rigidnú organizáciu spoločnosti, ktoré majú jasnú predstavu o tom, „kde je koho miesto“, túto svoju doktrínu vyjadrujú prostredníctvom striktnej predstavy o genderových normách, o tom, čo je to byť mužom a ženou. Ako veľmi dobre pripomína filozofka Judith Butler v tomto 3-minútovom videu, toto nasledovanie genderových noriem nie je nevinné. Gender sa performuje a jeho performancia v istých vymedzených podobách sa vynucuje aj pod hrozbou násilia.

Zjednodušene tiež možno povedať, že v zložitosti dnešného sveta môžu genderové normy, jasné rozdelenie na ženy a mužov, na predstavy o ženskosti a mužskosti, prinášať istú stabilitu do predstavy o svete a jeho riadení. Je pravdepodobné, že niekde tu (ale nielen) pramení celá obsesia niektorých politických režimov aj ľudských komunít s tzv. genderovou ideológiou. – Opäť, veľmi dobre a prístupne o tom píše Judith Butler v článku Odpor vůči „genderové ideologii“ musí přestat.

Literatúra k 1. otázke

Butler, J. (2019). Odpor vůči „genderové ideologii“ musí přestat. A2larm. Dostupné na: http://a2larm.cz/2019/01/odpor-vuci-genderove-ideologii-musi-prestat/, 25. 1. 2019.

Butler, J. (2011). Your Behavior Creates Your Gender. Big Think. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=Bo7o2LYATDc, 6. 6. 2011.

 

2. Ako feministky prispeli k pochopeniu politiky identity?

V názve vášho kurzu je termín politika identity. Je dobré pripomenúť si časť genealógie tohto pojmu – a to feministickú. Tento termín koncom 70. rokov 20. storočia použili pre uchopenie vlastnej neľahkej situácie vo vtedajších politických bojoch za oslobodenie žien a zrovnoprávnenie afroamerických občianok a občanov aktivistky zo skupiny Combahee River Collective pôsobiacej v Bostone. Tieto aktivistky sa nachádzali medzi dvomi mlynskými kameňmi – černošským hnutím na jednej strane a hnutím za oslobodenie žien (women’s liberation movement, neskôr feministické hnutie) na strane druhej. Ale žiadne z týchto hnutí nevedelo uchopiť špecifický útlak, ktorému boli podrobené práve černošské ženy. Černošské hnutie totiž budovalo svoje chápanie rasového útlaku (a politiky) bez pochopenia genderu (založilo ho na modeli muža a konvenčných heterosexuálnych vzťahov medzi mužmi a ženami). Hnutie za oslobodenie žien zase budovalo svoje chápanie genderového útlaku bez pochopenia iných osí nerovnosti (či už rasy, etnicity, triedy a sexualitu) a tvrdilo, že len genderový útlak je v pochopení útlaku všetkých žien tým najzásadnejším.

Tu je krátky citát vysvetľujúci zložitú situáciu, v ktorej sa nachádzali aktivistky Combahee River Collective: „Naša situácia ako černošských ľudí si vyžaduje, aby sme sa solidarizovali na základe skutočnosti rasy. Tento druh solidarity belošiek s belošskými mužmi belošky pochopiteľne nepotrebujú, až na ich negatívnu solidaritu ako rasových utláčateľov. Spoločne s černošskými mužmi bojujeme proti rasizmu, no zároveň s černošskými mužmi zápasíme vo veci sexizmu.“ ("The Combahee River Collective :  A black feminist statement," 1978, pp. 365 - 366)

V tomto krátkom videu z vysielania relácie Democracy Now! Barbara Smith, dnes akademička, jedna z hlavných organizátoriek tejto skupiny, najskôr vysvetľuje, čo bol Combahee River Collective (3:05 – 5:11) a tiež, čo podľa nich znamenal dnes tak často opakovaný, ale aj dezinterpretovaný termín politika identity (9:37 – 11:54).

Slovami Combahee River Collective: „This focusing upon our own oppression is embodied in the concept of identity politics. We believe that the most profound and potentially the most radical politics come directly out of our own identity, as opposed to working to end somebody else's oppression. In the case of black women this is a particularly repugnant, dangerous, threatening, and therefore revolutionary concept because it is obvious from looking at all the political movements that have preceded us that anyone is more worthy of liberation than ourselves. We reject pedestals, queenhood, and walking ten paces behind. To be recognized as human, levelly human, is enough.

We believe that sexual politics under patriarchy is as pervasive in black women's lives as are the politics of class and race. We also often find it difficult to separate race from class from sex oppression because in our lives they are most often experienced simultaneously. We know that there is such a thing as racial-sexual oppression which is neither solely racial nor solely sexual, e.g . , the history of rape of black women by white men as a weapon of political repression.“ ("The Combahee River Collective :  A black feminist statement," 1978, p. 365)

Na prvý pohľad to môže znieť sebastredne alebo egoisticky, ale ukotvenie politiky v sebe samých vyplývalo z toho, že nikto identity týchto žien nebral vážne, nebral ich vážne politicky.

Pojem politika identity stojí tiež v genealógii pojmu dnes často používaného pojmu intersekcionalita (k tomu viac Kolářová, 2018). Je to tak preto, lebo Combahee River Collective hovorí o rôznych nerovnostiach, rôznych poriadkoch (řádech) útlaku ako o prelínajúcich sa: „The most general statement of our politics at the present time would be that we are actively committed to struggling against racial, sexual, heterosexual , and class oppression and see as our particular task the development of integrated analysis and practice based upon the fact that the major systems of oppression are interlocking. The synthesis of these oppressions creates the conditions of our lives.“ ("The Combahee River Collective :  A black feminist statement," 1978, p. 362)

Literatúra k 2. otázke

The Combahee River Collective : A black feminist statement. (1978). In Z. R. Eistenstein (Ed.), Capitalist patriarchy and the case for socialist feminism (pp. 362 - 372). New York: Monthly Review Press. [PDF na stiahnutie] Dostupné aj tu: https://combaheerivercollective.weebly.com/the-combahee-river-collective-statement.html

 

3. Prečo zameranie sa na gender pre feministické pochopenie dnešného sveta nestačí?

Tu budem stručná. Jednak pre dôvody, ktoré veľmi dobre pomenoval Combahee River Collective (vyššie, v 2. otázke) a tiež preto, lebo zameranie sa výlučne na gender (alebo napríklad aj výlučne na práva LGBTQI+ ľudí) celkom zneviditeľňuje existenciu ďalších nerovností a ich reprodukciu predovšetkým vďaka kapitalistickému ekonomickému systému.

Veľmi presne a prístupne toto „zapredanie sa“ feminizmu kapitalizmu opísala a skritizovala US-americká sociálna a politická filozofka Nancy Fraser v svojom texte „Zneužitý sen: jak se feminismus stal služkou kapitalismu“. Fraser tu uvádza: „Krutou hrou osudu se hnutí za osvobození žen zapletlo do nebezpečných vztahů s neoliberálními tendencemi, jejichž cílem je společnost ovládaná volným trhem. To by vysvětlovalo, proč feministické ideje, které kdysi tvořily součást radikálního světonázoru, jsou dnes čím dál více chápány v individualistickém slova smyslu. Zatímco kdysi feministky kritizovaly společnost, jež podporovala kariérismus, nyní ženám radí, aby „se do toho opřely“. Hnutí, které dříve stavělo na první místo sociální solidaritu, nyní oslavuje businessmanky. Světonázor, který kdysi zdůrazňoval „péči“ a vzájemnou závislost, teď podporuje osobní rozvoj a zásluhy.“ (Fraser, 2013)

V „našom“, stredo- a východoeurópskom kontexte veľmi rýchlo pochopíme, prečo meritokratický feminizmus podporujúci kapitalizmus nefunguje napríklad aj na základe dokumentárneho filmu Special Exploitation Zones (2013). Ten sleduje prácu žien v továrni na výrobu televízorov Chung Hong v južnom Poľsku, nedostatočné mzdy a nedostatok času, ktorý majú na vlastnú rodinu a blízkych a tiež ich neúspešný štrajk. 

Literatúra k 3. otázke

Fraser, N. (2013). Zneužitý sen : jak se feminismus stal služkou kapitalismu. A2(23), 27. [PDF na stiahnutie]

Special exploitation zones. (2013). Dostupné na https://www.youtube.com/watch?v=73dvLpHDhj8 (slovenské titulky); https://en.labournet.tv/video/6596/special-exploitation-zones (anglické titulky), dĺžka: 47 minút 21 sekúnd.

 

4. Ako by teda mohla vyzerať feministická politika pre dnešnú dobu?

Je to politika, ktorá nebude fungovať len pre vybranú skupinu žien, ale bude brať do úvahy predovšetkým záujmy a potreby žien, ktoré z kapitalizmu neprofitujú, práve naopak. Nancy Fraser a jej kolegyne Cinzia Arruzza a Tithi Bhattacharya v svojich úvahách vychádzajú z nového ženského aktivizmu, a to hlavne v Latinskej Amerike (tu sugestívne skandovanie El violador eres tú minulý november v Čile), ale aj Čierneho protestu v Poľsku (tu zase krátka reportáž o pokračujúcich protestoch proti zákazu interrupcií v dobe pandémie). O takejto feministickej politike hovoria ako o feminizme pre 99 % (Arruzza, Bhattacharya, & Fraser, 2019a).

Úryvky z ich manifestu v (mojom) slovenskom preklade si môžete prečítať v priloženom texte (Arruzza, Bhattacharya, & Fraser, 2019b). Český preklad vyjde v lete tohto roku v Nakladatelství Neklid. Sumarizáciu hlavných tvrdení manifestu a výzvy, ktoré pred nás tento text stavia, nájdete aj v mojej recenzii z minulého roku (Kobová, 2019).

Veľmi jasne a zrozumiteľne hovorí o feminizme pre 99 % jedna zo spoluautoriek manifestu, pôvodom talianska filozofka Cinzia Arruzza v tomto 10-minútovom videu.

Literatúra k 4. otázke

Arruzza, C., Bhattacharya, T., & Fraser, N. (2019). Feminizmus pre 99 procent : manifest. Kapitál(7), 26 – 27. [PDF na stiahnutie]

Feminismus für die 99%. (2019). Rosa-Luxemburg-Stiftung. Dostupné na https://www.youtube.com/watch?v=pwbU050bvzM, dĺžka 9 minút 24 sekúnd. V angličtine.

Kobová, Ľ. (2019). Utvoriť hracie pole : feminizmus pre 99 percent. A2, 15(9), 3. [PDF na stiahnutie]

 

5. Prečo je feministická politika dôležitá pre premýšľanie o obnove a premene spoločnosti v súvislosti s CoVid-19?

V prvom rade preto, lebo súčasná koronakríza pre nás zviditeľnila prácu, ktorú často vykonávajú ženy a ktorá je zároveň zle ohodnotená. Pre reprodukciu spoločnosti je však potrebná – a to či už ide o feminizovanú prácu v zdravotníctve (k nej krátka správa Medzinárodnej organizácie práce), v obchode a inde, alebo o neplatenú prácu v domácnosti a starostlivosť o deti vykonávanú ženami. Novinárka Helen Lewis píše práve o tomto nerovnom dopade pandémie na ženy a mužov v texte Pro feminismus je koronavirus katastrofou, ktorý vyšiel aj v češtine.

V druhom rade preto, lebo pandémia nedopadá na všetkých ľudí rovnako ani z hľadiska ďalších osí identity – či už rasy, etnicity alebo ekonomického statusu – a to aj napriek smelým vyhláseniam, že „koronavírus nediskriminuje“. Napr. lekárka Camara Phyllis-Jones v tomto 4-minútovom videu vysvetľuje z programu Demoracy Now! vysvetľuje, ako sa v šírení koronavírusu v USA prejavuje rasizmus. Je to jednak kvôli väčšiemu vystaveniu afroamerických a latinsko-amerických obyvateliek a obyvateľov USA vírusu (pracujú v zle platených povolaniach, v neustálom kontakte s ľuďmi ako doručovatelia, predavačky, upratovačky a ď.) a tiež kvôli ich väčšej zraniteľnosti (žijú v oblastiach s väčším znečistením životného prostredia, ktoré je záťažou pre organizmus a ď.).

A s príkladmi o tom, ako koronavírus nerovno dopadá na ľudí a determinuje ich vzťah k práci a sociálnej reprodukcii, by bolo možné pokračovať. Niektoré globálne dopady na ľudí bez zdravotného poistenia a v neformálnom sektore práce (teda, v šedej ekonomike, bez pracovných zmlúv a ochrany, ktorá z nich vyplýva) – a takýchto ľudí je vo svete väčšina (!) – zhŕňa toto 1-minútové video Medzinárodnej organizácie práce. Pomerne obsiahlu a neradostnú správu o globálnom vývoji v nasledujúcich mesiacoch a rokoch podávajú aj správy takých rozdielnych inštitúcií ako je Oxfam alebo Medzinárodný menový fond.

Koronakríza len zosilňuje už existujúce krízy – a to napríklad aj krízu starostlivosti (Fraser, 2016), ktorá sa v Česku prejavovala už pred koronavírovou pandémiou napríklad nedostatkom zdravotníckeho personálu vôbec a ktorá sa prejavuje aj slabou ochranou pracujúcich v zdravotníctve (k tomu vyjadrenie Iniciativy sester, neodborového hnutia zdravotných sestier na obranu svojich pracovných práv, z 21. marca 2020) a v sociálnych službách pred nákazou novým koronavírusom (k tomu pozri napr. článok z 11. apríla 2020 na Seznamzprávy.cz).

Ako by sa mali tvoriť predstavy o riešení koronakrízy ako krízy medicínskej, ekonomickej, finančnej, politickej a spoločenskej? Kto má do týchto predstáv hovoriť – lekári, epidemiológovia, ekonomickí a finanční experti, veľkí zamestnávatelia, odborové zväzy, politici, političky? Kto ďalší? Ako si predstaviť dopady, ktoré budú mať rôzne navrhované riešenia pre rôzne skupiny svetového obyvateľstva? Aké riešenia budú spravodlivé, a spravodlivé ku komu?

Otázok je veľa a voda stúpa. Odpovede sa nehľadajú ľahko. Ale hľadať ich musíme – a to aj s využitím toho, ako rozumieme svetu ako sociálnovedne a humanitne vzdelaní ľudia.

Literatúra k 5. otázke

Lewisová, H. (2020). Pro feminismus je koronavirus katastrofou. Deník Referendum. Dostupné na https://denikreferendum.cz/clanek/31014-pro-feminismus-je-koronavirus-katastrofou, 5. 4. 2020.

 

A na záver práca pre vás k uvedeným otázkam

Každá otázka otvára samostatné pole premýšľania. Vyberte si jednu z otázok, prečítajte literatúru a pozrite si videá k nej a odpovedzte na položenú otázku na základe vlastnej úvahy, a to v rozsahu cca 500 – 700 slov. Vaša odpoveď by nemala byť konspektom ani zhrnutím textu. K vlastnej perspektíve na položenú otázku sa môžete dopracovať tak, že sa budete pýtať na to, ako sa vzťahuje k niektorým pojmom, teóriám, tvrdeniam, ktoré už poznáte a budete hľadať podobnosti a odlišnosti. Vybraný problém a texty pre Vás môže byť dôležité aj preto, lebo vo Vás vybudia nejakú reakciu – či už súhlasnú alebo nesúhlasnú, ktorú je potom potrebné preskúmať a svoj súhlas, nesúhlas či iný postoj k vybranému argumentu textu argumentačne doložiť. K problému a jeho analýze sa môžete dopracovať aj tak, že poskytnete alternatívnu interpretáciu nejakého javu, ktorý niektorý z uvedených textov interpretuje a analyzuje.

 

Ak ste dočítali až sem, ďakujem.

A na úplný záver vtip od feministickej ekonómky Nancy Folbre z jej twitteru:

NancyFolbre_twitter_cleaninglady.jpg

Opatrujme sa,

Ľuba Kobová

 

Citovaná literatúra

Arruzza, C., Bhattacharya, T., & Fraser, N. (2019a). Feminism for the 99% : a manifesto. London & New York: Verso.

Arruzza, C., Bhattacharya, T., & Fraser, N. (2019b). Feminizmus pre 99 procent : manifest. Kapitál(7), 26 - 27.

Arruzza, C., Bhattacharya, T., & Fraser, N. (2020 (pripravuje sa)). Feminismus pro 99 procent : manifest (P. Jelínková & Ľ. Kobová, Trans.). Praha: Neklid.

The Combahee River Collective :  A black feminist statement. (1978). In Z. R. Eistenstein (Ed.), Capitalist patriarchy and the case for socialist feminism (pp. 362 - 372). New York: Monthly Review Press.

Fraser, N. (2013). Zneužitý sen : jak se feminismus stal služkou kapitalismu. A2(23), 27.

Fraser, N. (2016). Contradictions of capital and care. New Left Review(100), 99-117.

Havelková, H. (2004). První a druhá vlna feminismu : podobnosti a rozdíly. In L. Formánková & K. Rytířová (Eds.), abc feminismu (pp. 169 -182). Brno: Neshnutí.

Kobová, Ľ. (2019). Utvoriť hracie pole : feminizmus pre 99 percent. A2, 15(9), 3.

Kolářová, K. (2018). Paradoxy úspěšné teorie: intersekcionalita mezi kritikou a stvrzováním hegemonie. Gender a Výzkum, 19(2), 11 - 31. doi:10.13060/25706578.2018.19.2.424

Scott, J. W. (1986/1999). Gender : a useful category of historical analysis. In Gender and the politics of history : revised edition (pp. 28 - 52): Columbia University Press.

Scott, J. W. (2007). Rod : užitočná kategória historickej analýzy (Ľ. Hábová, Trans.). In J. Cviková, J. Juráňová, & Ľ. Kobová (Eds.), Histórie žien : aspekty písania a čítania (pp. 40-71). Bratislava: ASPEKT.

Last modified: Thursday, 16 April 2020, 7:22 PM